Studennikov nešpecifikoval, aké opatrenia Rusko prijme, ale uviedol, že
Moskva pred nimi varovala Paríž. Dodal, že vyslanie francúzskych vojakov
na Ukrajinu zvýši riziko stretu dvoch jadrových mocností. Francúzska
armáda sa zároveň "stane legitímnym cieľom" pre ruskú armádu.
Ruský diplomat súčasne podotkol, že aj keď "stále bojovnejšia rétorika"
francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona nenachádza širokú podporu
medzi spojencami v EÚ a NATO a odmieta ju aj väčšina Francúzov, Moskva
nemôže nebrať takéto vyhlásenia vážne.
Studennikov však súčasne vyjadril nádej, že vo vládnucich kruhoch
Francúzska prevládne "ak nie zdravý rozum, tak aspoň pud sebazáchovy". "Tak či onak, sme pripravení na akýkoľvek vývoj udalostí," uzavrel Studennikov.
Prezident Macron začiatkom mája v rozhovore pre týždenník The Economist
povedal, že nevylučuje možnosť vyslania vojakov na Ukrajinu, ak Rusko
prelomí frontovú líniu a ak takáto požiadavka príde z Kyjeva.
S týmto prístupom Francúzska podľa neho súhlasilo "veľa krajín EÚ".
Kremeľ označil tieto úvahy za bezprecedentné kolo eskalácie napätia,
ktoré si vyžaduje pozornosť i prijatie opatrení. Podľa hovorcu Kremľa
Dmitrija Peskova Európa vníma, že pomery na fronte sa zmenili a môžu sa
pre Ukrajinu skončiť kolapsom, preto situáciu zámerne eskalujú.
Reakciou na kroky Západu sú aj cvičenia s raketovými formáciami ruského
Južného vojenského okruhu. Očakáva sa, že tieto manévre, ktoré sa začali
v utorok, otestujú použitie nestrategických jadrových zbraní.